Sv. Ignác z Loyoly, zakladateľ jezuitskej rehole, strávil po svojom obrátení dlhé mesiace v samote a intenzívnej modlitbe. Vo svojej autobiografii svätec o tomto období hovorí, že počas neho „s ním Boh zaobchádzal tak, ako zaobchádza učiteľ so svojím žiakom“. Práve v tomto období vznikla Ignácova kniha Duchovných cvičení, ktorá je plodom Ignácovej duchovnej skúsenosti a vďaka ktorej mohol samotný sv. Ignác pomáhať počas svojho života tým, ktorí sa na neho obracali s prosbou o rozhovor či radu. Vďaka knihe Duchovných cvičení môžu jezuiti i dnes sprevádzať ľudí po kľukatých cestách ich vnútorného života a sprostredkovávať im Ignácovu múdrosť. Duchovné cvičenia sú srdcom a počiatkom jezuitskej rehole.
Duchovné cvičenia sv. Ignáca predstavujú vlastnú duchovnú metódu, ktorú Ignácovi postupne zjavoval sám Boh a ktorá mu pomáhala čoraz viac zakúšať jeho milujúcu prítomnosť. Nie sú iba intenzívnou školou modlitby. Človeka súčasne vedú i k hlbšiemu sebapoznaniu a pochopeniu zmyslu vlastnej existencie. Ich cieľom je zbavenie sa všetkého toho, čo činí človeka neslobodným a bráni mu objaviť Božiu vôľu pre jeho život vyjadrenú najhlbšími túžbami jeho vnútra.
Texty sv. Ignáca, najmä jeho Duchovné cvičenia, sprevádzajú spoločenstvo Magis na jeho týždenných stretnutiach pre mladých a na duchovných obnovách.